Referaty , pisomky...

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

UCEBNÉ OSNOVY

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

PRE 5. AŽ 9. ROCNÍK ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Vypracovanie ucebných osnov koordinovali:

PaedDr. Ludmila Vavreková (slovenský jazyk)

Mgr. Ján Cangár (literatúra)

PhDr. Ján Krpciar, CSc. (literatúra)

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dna 3. apríla 1997

výmerom císlo 1640/97-151 s platnostou od 1. septembra 1997

Slovenský jazyk

CIELE

Vyucovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského

vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie

ostatných vyucovacích predmetov.

Slovencina je pre väcšinu obyvatelov Slovenskej republiky národným

jazykom s dlhou históriou, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom,

ktoré mu umožnuje komunikovat o najrozmanitejších javoch ludského bytia a

vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka

podmienuje pohotovú, funkcne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositelov.

Prostredníctvom uvedomenia si miesta slovenského jazyka v našej spolocnosti si

jednotlivec zároven uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnost.

Úroven poznania a praktického ovládania slovenského jazyka je tak zároven zrkadlom

každého príslušníka slovenského národa i národa ako celku. Slovencina je štátnym

jazykom v Slovenskej republike, preto kultivované ovládanie slovenciny zabezpecuje

obcanom tejto republiky nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania, ale

následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza cloveka v písomnej alebo ústnej podobe po

celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie

vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad,

slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositelmi jazyka, pomáha vnímat krásu

umeleckého diela. Zároven reprezentuje svojich nositelov, predovšetkým ich

intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelost.

Cielom vyucovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy je:

- Viest žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného

systému. Viest ich k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých

rovinách jazykového systému, k odhalovaniu vztahov významu a formy a vztahov

medzi jednotlivými rovinami jazykového systému. Zameriavat sa na funkcné

využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych prejavov.

To napomáha žiakovi chápat zložitost a vzájomnú súvislost javov okolitého sveta,

orientovat sa vo svete, prijímat nové informácie a odovzdávat vlastné poznatky a

skúsenosti, formovat si svoje postoje k svetu a životu, spoznávat zákonitosti

súcasného života, pochopit históriu a inšpirovat sa do budúcnosti.

- Rozvíjat komunikacné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú

kompetenciu, t. j. schopnost primerane reagovat v rozlicných jazykových situáciách.

Tento ciel je determinovaný získaním správnych ortografických a ortoepických

návykov a zrucností, ale aj zrucností v štylizácii príslušnej vety ci textu.

- Pestovat v žiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k

istému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatricnosti s inými etnikami.

Prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka viest žiakov k zvyšovaniu

jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov, ústnych i písaných.

- Prostredníctvom jazyka viest žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a

vážit si ludí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

- Prehlbovat estetické cítenie žiakov a tak im umožnit vnímat a precítit krásu

umeleckého slova ci diela.

- Rozvíjat etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viest ich k

prosociálnemu správaniu, aby si dokázali uvedomit podstatu a význam ludských

hodnôt.

Z celkového ciela vyucovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy

vyplývajú i ciastkové ciele, ktoré sa majú dosiahnut:

- Žiaci sa ucia analyzovat text s dôrazom na vyhladávanie jazykových javov, ich

triedenie a usúvztažnovanie. Ucia sa syntetizovat získané poznatky.

- Získavajú prehlad o jednotlivých rovinách jazykového systému, o základných

jazykových prostriedkoch na týchto rovinách, o jazykových kategóriách na rôznom

stupni zovšeobecnenia.

- Cvicia sa v pravopisnej norme a ucia sa správne vyslovovat a ústne realizovat text

aj s uplatnením suprasegmentálnych javov.

- Spoznávajú základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy.

- Ucia sa orientovat v základných jazykových príruckách.

- Odhalujú zmysel základných lingvistických termínov.

- Poznávajú štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov.

- Ucia sa uplatnovat poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov.

- Cvicia sa v osvojovaní si štylisticky primeranom používaní jazykových javov.

Nacvicujú zvládnutie rôznych jazykových situácií. Precvicujú si písomnú aj ústnu

podobu jazykových prejavov. Ucia sa pracovat s konceptom a robit korekciu textu s

využívaním korektorských znaciek.

- Získavajú základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v žánroch a

útvaroch jednotlivých štýlov. Získavajú

aj základnú predstavu o štýle.

Spoznávanie, tvorivé využívanie a kultivovanie slovenského jazyka sa tak stáva

prostriedkom všeobecného vzdelávania žiaka - cloveka v najširšom zmysle, pretože

rozvíja žiakovu osobnost v rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä

komunikatívnej.

OBSAH

Slovenský jazyk na 2. stupni zahrna jazykovú zložku a slohovú zložku.

Jazyková a slohová zložka nie sú vzájomne oddelované,

ale tvoria integrálnu súcast vyucovania materinského jazyka

(v osnovách sú formálne vyclenené kvôli prehladnosti).

Pri tematických celkoch sa neuvádza casová dotácia. Je v kompetencii ucitela

urcovat a upravovat si dotáciu hodín podla podmienok v danej triede.

Ucebné osnovy sú rámcové, obsahujú ucivo daného rocníka. V rámci casovej dotácie

sa uvádza iba týždenný pocet hodín a rocný pocet hodín:

Rocník: 5. 6. 7. 8. 9.

Pocet hodín týždenne: 3 3 2,5 2,5 3

Pocet hodín rocne: 99 99 82,5 82,5 99

Ucivo je osnované na základe vyclenenia:

a/ jazykových javov z oblasti zvukovej stránky jazyka a pravopisu, lexikológie

(vrátane slovotvorby), morfológie, syntaxe, dejín jazyka a jazykovedy;

b/ javov v slohovej výchove zameraných na komunikatívnost.

Žiaci dostávajú veku primeranou formou poznatky zo zvukovej stránky jazyka a

pravopisu, lexikológie, morfológie, v menšej miere aj zo syntaxe, ucia sa

reprodukovat precítané texty a na základe toho tvorit vlastné texty. Prostredníctvom

vlastného nárecia a sociolektu sa ucia poznat a ovládat spisovný jazyk, kladú sa

základy kultúry ich prejavov. V základných rysoch získavajú poznatky aj z histórie

jazyka a jazykovedy.

Piaty rocník je chápaný ako organický prechod od zvládnutia písomných návykov a

zrucností, základných pravopisných a výslovnostných noriem k získavaniu

základných poznatkov o jazyku a jazykovede, k postupnému osvojovaniu si jazykovej

kompetencie.

Vo vyucovacom procese má ucitel

dodržiavat:

- rocnú casovú dotáciu - povinný pocet hodín;

- ciele, ktoré treba vo vyucovaní dosiahnut;

- obsah, t. j. jazykové javy a javy v slohovej výchove zamerané na komunikatívnost.

Podla vlastného uváženia s ohladom na podmienky danej triedy si ucitel

- formy a metódy dosahovania cielov;

- štruktúru vyucovacej jednotky a spôsob plánovania (volnost

rozvrhovania v rámci vyucovania materinského jazyka ako celku; možnost

vyucovania v blokoch aktivizacných podnetov);

- využitie textov z literatúry.

Ucitelovi sa

- ucebnice,

- pracovné zošity,

- cvicebnice,

- jazykové prírucky,

- jazykovedné casopisy,

- encyklopédie,

- dalšie ucebné pomôcky.

Konecné rozhodnutie sa však ponecháva na ucitela, ktoré je podmienené viacerými

cinitelmi (napr. o. i. aj materiálnym vybavením školy).

Novokoncipovaný obsah vyucovania slovenského jazyka zvyšuje nároky na

samostatnost, tvorivost a organizáciu práce ucitela.

PREHLAD TEMATICKÝCH CELKOV

5. r o c n í k

(3 hodiny týždenne, 99 hodín rocne)

J a z y k o v é j a v y

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA A PRAVOPIS

Hlásky, spodobovanie

Výslovnost a písanie spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások.

Precvicenie a upevnenie poznatkov o hláskach a spodobovaní.

Rozdelovanie viacslabicných slov na konci riadka.

Prídavné mená

Interpunkcné znamienka

Úvodzovky. Písanie úvodzoviek v priamej reci.

Rytmické krátenie (rytmický zákon)

Uplatnenie rytmického krátenia a výnimky z rytmického krátenia (v súlade s ucivom

v morfológii).

Opravné (korektorské) znacky

Dat na nasledujúci riadok, vyznacit odsek, zrušit odsek - poznanie a využitie

znaciek pri oprave písaných textov.

Spisovná slovencina

nesprávnych výrazov/tvarov slov, správnych a nesprávnych slovesných väzieb

(najfrekventovanejšie javy).

LEXIKOLÓGIA

Slovná zásoba

Jednovýznamové a viacvýznamové slová. Rovnozvucné slová (homonymá).

Rovnoznacné slová (synonymá). Synonymické dvojice a synonymické rady. Slová s

opacným, protikladným významom (antonymá/opozitá).

Slovotvorba

Tvorenie slov s opacným, protikladným významom predponou

Práca so slovníkom

Pravopisný slovník, výslovnostný slovník, synonymický slovník.

MORFOLÓGIA

Podstatné mená

Plnovýznamovost. Sklonovanie podstatných mien podla jednotlivých vzorov a

pravopis pádových prípon - precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich

rocníkov.

Prídavné mená

Plnovýznamovost. Ohybnost. Delenie prídavných mien na akostné, vztahové a

privlastnovacie. Sklonovacie vzory. Pravopis pádových prípon. Rytmické krátenie a

výnimky z rytmického krátenia.

Slovesá

Plnovýznamovost. Delenie slovies na zvratné a nezvratné. Pomocné slovesá (okrem

sponového slovesa byt). Jednoduchý a zložený tvar slovies. Kategória slovesného

spôsobu. Tvorenie rozkazovacieho a podmienovacieho spôsobu.

Príslovky

Delenie prísloviek na miesta, casu, spôsobu, príciny.

Citoslovcia

Základná charakteristika. Formálne rozoznávanie v texte (najfrekventovanejšie

citoslovcia).

Zámená, císlovky, predložky, spojky

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

SYNTAX

Jednoduchá veta - dvojclenná

Holá a rozvitá veta.

Základné vetné cleny

Prísudok - holý, rozvitý. Vyjadrenie prísudku slovesom. Prísudok pri vykaní.

Podmet - nevyjadrený, holý, rozvitý. Vyjadrenie podmetu podstatným menom v N a

prídavným menom v N.

Prisudzovací sklad.

Kontrolné diktáty

a/ pocet: 6

b/ zameranie:

- zhrnutie uciva 1. stupna,

- spoluhláskové skupiny, zdvojené spoluhlásky,

- podstatné mená,

- prídavné mená,

- slovesá,

- zhrnutie uciva 5. rocníka.

J a v y v s l o h o v e j v ý c h o v e

Strucná a podrobná reprodukcia.

Strucná a podrobná osnova (zostavená s pomocou ucitela).

Rozprávací slohový postup a jeho hlavné znaky. Kompozícia rozprávania (pred

udalostou, udalost, po udalosti).

Clenenie jazykového prejavu na odseky (myšlienkové celky).

Rozprávanie príbehu, zážitku (strucné a podrobné).

Rozprávanie podla obrázkov. Vymysliet výstižný humorný názov obrázku alebo

krátkemu príbehu.

Pokus o napísanie rozprávania s prvkami humoru.

Dialogizácia (rolové cítanie).

Volná dramatizácia casti textu/celého textu (využitie modulácie hlasu, gesta,

mimiky).

Druhy blahoželaní a pozdravov. Formulácia textu a písanie adresy.

Bariérový a bezbariérový rozhovor:

zaciatok rozhovoru, formulácia a spôsob kladenia otázok, udržanie

rozhovoru a jeho záver (simulovanie rozlicných situácií).

Písomné práce

a/ pocet: 1

b/ zameranie:

- rozprávanie (vlastný zážitok, vymyslený príbeh).

6. r o c n í k

(3 hodiny týždenne, 99 hodín rocne)

J a z y k o v é j a v y

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA A PRAVOPIS

Výslovnost a pravopis

Zámená

morfológii).

Interpunkcné znamienka

Ciarka. Písanie ciarky pri vyclenovaní oslovenia a citosloviec. Pomlcka. Písanie

pomlcky namiesto pomocného (sponového) slovesa

vyjadrení prísudku podstatným menom.

Precvicenie a upevnenie poznatkov o úvodzovkách a o písaní priamej reci.

Intonácia

Intonácia výrazov vyclenených vo vete ciarkou.

Suprasegmentálne javy a ich využitie v komunikácii

Melódia vety, slovný prízvuk, vetný prízvuk (dôraz), prestávka (pauza), tempo, sila

(intenzita) hlasu, rytmus.

Rytmické krátenie (rytmický zákon)

Uplatnenie rytmického krátenia a výnimky z rytmického krátenia (v súlade s ucivom

v morfológii).

Opravné (korektorské) znacky

Premiestnenie slov, štylistická chyba, synonymné vyjadrenie - poznanie a využitie

znaciek pri oprave písaných textov.

Spisovná slovencina

nesprávnych výrazov/tvarov slov, správnych a nesprávnych slovesných väzieb

(najfrekventovanejšie javy).

LEXIKOLÓGIA

Slovná zásoba

Jadro a okraj slovnej zásoby. Slová hovorové a knižné (odborné, básnické). Spisovné

a nespisovné slová (nárecové, slangové).

Slovotvorba

a/ Tvorenie slov odvodzovaním - predponami.

Predpony

Precvicenie a upevnenie poznatkov o tvorení slov predponami z predchádzajúcich

rocníkov.

b/ Tvorenie slov odvodzovaním - príponami.

Prípony

Prípona

c/ Tvorenie slov skladaním.

d/ Tvorenie prísloviek z akostných prídavných mien príponami:

ucivom v morfológii).

Práca so slovníkom

Pravopisný slovník, výkladový slovník.

MORFOLÓGIA

Podstatné mená

Delenie podstatných mien na konkrétne a abstraktné. Precvicenie a upevnenie

poznatkov z predchádzajúcich rocníkov s dôrazom na vlastné mená. Vetnoclenská

platnost (v súlade s ucivom v syntaxi).

Prídavné mená

Stupnovanie akostných prídavných mien jednoduchým a opisným spôsobom.

Pravidelné a nepravidelné stupnovanie. Vztahové a privlastnovacie prídavné mená

utvorené od vlastných podstatných mien. Vetnoclenská platnost (v súlade s ucivom v

syntaxi).

Zámená

Plnovýznamovost. Ohybnost. Vetnoclenská platnost (v súlade s ucivom v syntaxi).

Delenie zámen na osobné, privlastnovacie, zvratné, ukazovacie, opytovacie, vztažné,

vymedzovacie, neurcité. Gramatické kategórie - rod, pád, císlo. Sklonovanie zámen.

Nesklonnost privlastnovacích zámen (jeho, jej, ich). Základný (slovníkový) tvar.

Slovesá

Kategória slovesného vidu. Sloveso

(pomocné). Vetnoclenská platnost (v súlade s ucivom v syntaxi). Výnimky z

rytmického krátenia.

Príslovky

Plnovýznamovost. Neohybnost. Vetnoclenská platnost (v súlade s ucivom v

syntaxi). Stupnovanie prísloviek odvodených od akostných prídavných mien.

Predložky

Vokalizácia. Väzba s pádmi (na základe konkrétnych príkladov).

citoslovcia

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

SYNTAX

Jednoduchá veta - dvojclenná

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

cleny

Podmet vyjadrený zámenom. Prísudok vyjadrený slovesami; pomocným slovesom a

podstatným menom; pomocným slovesom a prídavným menom; podstatným menom

(bez delenia prísudku na slovesný a menný).

Predmet (bez delenia na priamy a nepriamy) - holý a rozvitý. Predmet vyjadrený

podstatným menom, prídavným menom. Zhodný prívlastok - holý, rozvitý. Zhodný

prívlastok vyjadrený prídavným menom, zámenom. Príslovkové urcenie miesta, casu,

spôsobu, príciny - holé, rozvité. Príslovkové urcenie vyjadrené príslovkou,

podstatným menom.

Vetné sklady

Urcovací sklad.

Kontrolné diktáty

a/ pocet: 5

b/ zameranie:

- tvorenie slov,

- prídavné mená,

- zámená,

- príslovky,

- zhrnutie uciva 6. rocníka.

J a v y v s l o h o v e j v ý c h o v e

Reprodukcia s využitím priamej reci.

Rozprávanie s využitím priamej reci a citosloviec.

Spracovanie príbehu podla danej osnovy.

Dramatizácia s doslovnou reprodukciou replík.

Opisný slohový postup a jeho hlavné znaky. Statický opis predmetu. Jeho hlavné

znaky.

Porovnanie statického opisu s rozprávaním.

Súkromný list (clenenie textu, formálna úprava, vypisovanie obálky). Využitie

kontaktových prostriedkov v súkromnej korešpondencii (s vekovo rovnakou, mladšou

a staršou osobou). Kontaktové prostriedky v jazykovom prejave v súkromnom styku

so známou a neznámou osobou.

Písomné práce

a/ pocet: 2

b/ zameranie:

- statický opis predmetu,

- súkromný list.

7. r o c n í k

(3 hodiny týždenne, 99 hodín rocne - 2., 3. variant)

(2,5 hodiny týždenne, 82,5 hodín rocne - 1. variant)

J a z y k o v é j a v y

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA A PRAVOPIS

Výslovnost a pravopis

Císlovky

Interpunkcné znamienka

Ciarka. Písanie ciarky pri pripájaní viacnásobných vetných clenov, prístavku vo vete,

viet v jednoduchom súvetí.

Intonácia

Intonácia výrazov vyclenených a pripojených vo vete ciarkou. Intonácia vedlajších

viet v ich rôznom postavení.

Rytmické krátenie (rytmický zákon)

Uplatnenie rytmického krátenia a výnimky z rytmického krátenia (v súlade s ucivom

v morfológii).

Opravné (korektorské) znacky

Využívanie znaciek pri oprave písaných textov.

Spisovná slovencina

nesprávnych výrazov/tvarov slov, správnych a nesprávnych slovesných väzieb

(najfrekventovanejšie javy).

LEXIKOLÓGIA

Slovná zásoba

Zastarané a nové slová.

Slovotvorba

Tvorenie slov odvodzovaním - príponami: tvorenie podstatných mien, prídavných

mien, slovies.

Práca so slovníkom

Pravopisný slovník, výkladový slovník.

MORFOLÓGIA

Podstatné mená

Sklonovanie zvieracích podstatných mien mužského rodu. Rod a vzor pomnožných

podstatných mien.

Zámená

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na krátke a dlhé tvary zámen, na

odlíšenie neurcitých a vymedzovacích zámen, na výnimky z rytmického krátenia.

Císlovky

Plnovýznamovost. Vetnoclenská platnost (v súlade s ucivom v syntaxi). Delenie

císloviek na urcité a neurcité, na základné, skupinové, radové, násobné, druhové.

Ohybnost. Gramatické kategórie - rod, pád, císlo. Sklonovanie základných,

radových, násobných, druhových císloviek. Nesklonnost skupinových císloviek.

Slovesá

Kategória slovesného rodu (cinný a trpný).

Predložky

Delenie predložiek na prvotné a druhotné. Neohybnost. Neplnovýznamovost. Bez

vetnoclenskej platnosti (v súlade s ucivom v syntaxi).

Spojky

Základná charakteristika. Neplnovýznamovost. Neohybnost. Bez vetnoclenskej

platnosti (v súlade s ucivom v syntaxi). Delenie spojok na priradovacie a

podradovacie. Interpunkcia (v súlade s ucivom v sytaxi).

Citoslovcia

Neplnovýznamovost. Neohybnost. Bez vetnoclenskej platnosti (v súlade s ucivom v

syntaxi).

Prídavné mená, príslovky

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

SYNTAX

Jednoduchá veta - dvojclenná

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

Jednoduchá veta - jednoclenná

Jednoclenná veta (bez delenia na slovesnú a mennú) - holá a rozvitá.

Základné vetné cleny

Podmet vyjadrený císlovkou. Vetný základ (bez delenia na slovesný a menný) - holý

a rozvitý. Vetný základ vyjadrený slovesom, podstatným menom, prídavným menom.

Rozvíjacie vetné cleny

Vyjadrenie zhodného prívlastku císlovkou. Nezhodný prívlastok - holý, rozvitý.

Vyjadrenie nezhodného prívlastku podstatným menom.

Viacnásobný vetný clen

Viacnásobný podmet, predmet, príslovkové urcenie, zhodný prívlastok. Odlíšenie

viacnásobného zhodného prívlastku od postupne rozvíjacieho zhodného prívlastku.

Vetné sklady

Priradovací sklad.

Prístavok

Jednoduché súvetie

Odlíšenie jednoduchej vety od súvetia. Delenie jednoduchého súvetia na

priradovacie a podradovacie (formálne podla spojok). Interpunkcia.

Vety podla obsahu

Želacie vety. Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

Vety podla clenitosti

Dvojclenné a jednoclenné vety.

Kontrolné diktáty

a/ pocet: 5

b/ zameranie:

- podstatné mená (zvieracie podstatné mená mužského rodu, pomnožné podstatné

mená),

- císlovky,

- predložky, spojky (dôraz na interpunkciu v jednoduchej vete a v jednoduchom

súvetí),

- citoslovcia,

- zhrnutie uciva 7. rocníka (dôraz na castice, citoslovcia).

J a v y v s l o h o v e j v ý c h o v e

Rozprávanie s prvkami opisu.

Dynamický opis (opis pracovnej cinnosti, postupu). Jeho hlavné znaky.

Porovnanie dynamického opisu so statickým opisom a rozprávaním.

Opis osoby.

Charakteristika osoby ( priama, nepriama, vnútorná, vonkajšia).

Korešpondencný lístok. Telegram. Poštová sprievodka. Poštová poukážka.

Slohové postupy a slohové útvary (charakteristika).

Informacný slohový postup a jeho hlavné znaky. Oznámenie.

Správa.

Cielený rozhovor (interview). Simulovanie rolového dialógu (nadviazanie kontaktu,

oslovenie, formulácia a spôsob kladenia otázok, udržanie rozhovoru, podakovanie).

Písomné práce

a/ pocet: 2

b/ zameranie:

- dynamický opis,

- charakteristika osoby.

8. r o c n í k

(2,5 hodiny týždenne, 82,5 hodín rocne)

J a z y k o v é j a v y

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA A PRAVOPIS

Cudzie predpony

Výslovnost, písanie a význam niektorých cudzích predpôn (

im-, in-, sym-, syn-, tri-, vice-

Výslovnost, písanie a význam niektorých cudzích prípon (

izmus

V koreni cudzích slov.

Interpunkcné znamienka

Apostrof. Ciarka. Písanie ciarky pri vyclenení castíc. Písanie ciarky pri vyclenovaní

viet v priradovacom a podradovacom súvetí. Bodka. Písanie bodky za skratkou.

Intonácia

Intonácia výrazov vyclenených vo vete ciarkou.

Rytmické krátenie (rytmický zákon)

Uplatnenie rytmického krátenia a výnimky z rytmického krátenia (v súlade s ucivom

v morfológii).

Opravné (korektorské) znacky

Využívanie znaciek pri oprave písaných textov.

Spisovná slovencina

Protiklad správnej a nesprávnej výslovnosti, správnych a nesprávnych

výrazov/tvarov slov, správnych a nesprávnych slovesných väzieb

(najfrekventovanejšie javy).

LEXIKOLÓGIA

Slovná zásoba

a/ Domáce a cudzie slová.

b/ Gramatický a vecný význam.

c/ Nepriame pomenovania: metafora, metonymia, personifikácia.

d/ Jednoslovné a viacslovné (ustálené) pomenovania: združené pomenovania a

frazeologické jednotky.

Slovotvorba

Tvorenie slov skracovaním. Skratky, skratkové slová, znacky.

Práca so slovníkom

Pravopisný slovník, výslovnostný slovník, výkladový slovník, synonymický slovník,

frazeologický slovník, slovník cudzích slov.

MORFOLÓGIA

Podstatné mená

Sklonovanie neživotných podstatných mien mužského rodu zakoncených na

Sklonovanie zdomácnených podstatných mien. Cudzie nesklonné podstatné mená a

kategória rodu.

Císlovky

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na sklonovanie a na písanie

jednoduchých a zložených tvarov základných a radových císloviek slovom a císlicou.

Výnimky z rytmického krátenia.

Urcité slovesné tvary a neurcité slovesné tvary (okrem prechodníka a cinného

prícastia minulého). Odlíšenie prícastí od prídavných mien.

Castice

Základná charakteristika. Neplnovýznamovost. Neohybnost. Bez vetnoclenskej

platnosti (v súlade s ucivom v syntaxi). Odlíšenie od prísloviek a druhotných

predložiek.

Prídavné mená, zámená, príslovky, spojky, citoslovcia

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

Slovné druhy

ohybnosti a vetnoclenskej platnosti.

SYNTAX

Jednoduchá veta, vetné cleny, vetné sklady

Precvicenie a upevnenie poznatkov o jednoclennej a dvojclennej vete, o základných

a rozvíjacích vetných clenoch, o vetných skladoch.

Jednoduché súvetie

a/ Podradovacie súvetie - odlíšenie vedlajšej vety (bez urcovania vedlajšej vety) od

hlavnej vety. Rozlicné poradie hlavnej a vedlajšej vety. Interpunkcia.

b/ Priradovacie súvetie (bez urcovania). Interpunkcia.

Kontrolné diktáty

a/ pocet: 5

b/ zameranie:

- cudzie slová,

- podstatné mená (neživotné podstatné mená mužského rodu zakoncené na -l, -r -

dôraz na L sg., N a A pl.),

- slovesá,

- skladba (dôraz na interpunkciu),

- zhrnutie uciva 8. rocníka.

J a v y v s l o h o v e j v ý c h o v e

Rozprávanie "on"- forma.

Umelecký opis (citovo zafarbený opis). Jeho hlavné znaky.

Pozvánka.

Prihláška.

Životopis (úradný a beletrizovaný).

Výkladový slohový postup a jeho hlavné znaky. Výtah, konspekt, poznámky.

Referát.

Otvorenie a záver podujatia. Príhovor. Slávnostný prejav (príležitostný).

Slovná (verbálna) a neslovná (neverbálna) komunikácia:

vyjadrenie vlastného názoru (pokus o diskusiu), vyjadrenie nesúhlasu (pokus o

polemiku), riešenie konfliktných situácií.

Písomné práce

a/ pocet: 3

b/ zameranie:

- umelecký opis,

- životopis (úradný alebo beletrizovaný),

- slávnostný prejav.

9. r o c n í k

(3 hodiny týždenne, 99 hodín rocne)

J a z y k o v é j a v y

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA A PRAVOPIS

Interpunkcné znamienka

Lomka. Spojovník. Rozdiel medzi spojovníkom a pomlckou. Písanie slov so

spojovníkom a bez spojovníka. Rozdelovanie slov so spojovníkom. Ciarka. Písanie

ciarky pri odclenovaní vytýceného vetného clena.

Intonácia

Intonácia výrazov odclenených vo vete ciarkou.

Hlásky, spodobovanie, vybrané slová, suprasegmentálne javy

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

(korektorské) znacky

Využívanie znaciek pri oprave písaných textov.

Spisovná slovencina

nesprávnych výrazov/tvarov slov, správnych a nesprávnych slovesných väzieb

(najfrekventovanejšie javy).

LEXIKOLÓGIA

Slovná zásoba

a/ Clenenie slovnej zásoby (slová: spisovné - nespisovné; domáce - cudzie; bez

citového zafarbenia - s citovým zafarbením; zastarané - nové; hovorové - knižné;

plnovýznamové - neplnovýznamové; jednovýznamové - viacvýznamové). b/ Zmeny

v slovnej zásobe a spôsoby obohacovania slovnej zásoby (tvorením nových slov

odvodzovaním, skladaním, skracovaním; preberaním cudzích slov; tvorením úplne

nových slov).

Lexikografia

Typy slovníkov a práca s nimi (pravopisný - Pravidlá slovenského pravopisu;

výslovnostný - Pravidlá slovenskej výslovnosti; výkladový - Slovník slovenského

jazyka I. - VI. diel, Krátky slovník slovenského jazyka; synonymický - Malý

synonymický slovník; frazeologický - Malý frazeologický slovník; slangový -

Slovník slovenského slangu; cudzích slov - Slovník cudzích slov, Slovník cudzích

slov pre školu a prax, Vreckový slovník cudzích slov alebo Malý slovník cudzích

slov).

MORFOLÓGIA

Podstatné mená

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na sklonovanie. Nepravidelné

sklonovanie podstatných mien ženského rodu (slová

gazdiná

rod - G pl., stredný rod - G pl.).

Prídavné mená

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na vztahové a privlastnovacie

prídavné mená vytvorené od vlastných podstatných mien.

Císlovky

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na sklonovanie a odlíšenie císloviek

(napr.

razy, ráz,

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na slovesné tvary, casovanie (3. os.

sg. prít. casu a 3. os. pl. min. casu), kategórie.

Príslovky

Precvicenie a upevnenie poznatkov s dôrazom na odlíšenie od iných slovných

druhov (napr.

nabielo/na bielo, dolu/dole, súvisle/súvislo

citoslovcia

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov.

Slovné druhy

Precvicenie a upevnenie poznatkov o slovných druhoch z troch hladísk (vecný

význam, ohybnost, vetnoclenská platnost).

SYNTAX

Vety podla zloženia

Jednoduchá veta (holá, rozvitá) a súvetie (jednoduché - priradovacie, podradovacie;

zložené).

Jednoduchá veta, jednoduché súvetie

Precvicenie a upevnenie poznatkov z predchádzajúcich rocníkov s dôrazom na

interpunkciu v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí.

Zložené súvetie

Formálne odlíšenie zloženého súvetia od jednoduchého súvetia a od jednoduchej

vety. Urcovanie poctu viet v zloženom súvetí s odlíšením hlavných a vedlajších viet

(bez urcovania vedlajších viet). Interpunkcia.

Zápor v slovencine

Clenský a vetný zápor. Mimojazykové prostriedky vyjadrenia záporu.

Slovosled, vetosled

Cinitele slovosledu. Aktuálne clenenie vety (objektívne a subjektívne). Vetosled v

slovencine.

Zvláštnosti vetnej stavby

Vytýcený vetný clen. Interpunkcia.

Z DEJÍN JAZYKA A JAZYKOVEDA

Vývin nášho jazyka od praslovanského obdobia až po súcasnost (strucný prehlad).

Kodifikácia spisovnej slovenciny v Pravidlách slovenského pravopisu.

Slovencina v rodine slovanských jazykov.

Slovencina ako národný jazyk a jeho podoby.

Starostlivost o cistotu spisovnej slovenciny - jazyková kultúra (prírucky - 1000

poucení zo spisovnej slovenciny, Jazyková poradna odpovedá; casopisy - Kultúra

slova, Slovenská rec).

Náuka o jazyku. Clenenie jazykovedy (hláskoslovie, lexikológia, tvaroslovie,

skladba).

Kontrolné diktáty

a/ pocet: 4

b/ zameranie:

- prídavné mená, - císlovky, - interpunkcia (dôraz na oslovenie, citoslovcia,

prístavok, viacnásobný vetný clen, vytýcený vetný clen, súvetia),

- zhrnutie uciva 9. rocníka.

J a v y v s l o h o v e j v ý c h o v e

Karikatúra (humorná subjektívna charakteristika).

Odborný opis. Jeho hlavné znaky.

Jazykové štýly (strucná charakteristika). Štýlotvorné cinitele.

Úvaha.

Výklad.

Spracovanie tej istej témy rôznymi spôsobmi (napr. ako rozprávanie, ako informáciu,

ako výklad).

Vypisovanie tlacív (dotazník, prihláška, žiadost, objednávka).

Úradný list (clenenie textu, formálna úprava, vypisovanie obálky). Využitie

kontaktových prostriedkov v úradnom styku, v úradnej korešpondencii.

Podací lístok.

Pripravené a nepripravené ústne prejavy a ich imitácia (interpretácia urcitého javu bez

naštudovania náucnej literatúry a po jej naštudovaní).

Reakcia na podnety:

vyjadrenie obdivu, radosti, prekvapenia, pochvaly, pokarhania, sústrasti (simulovanie

situácií).

Písomné práce

a/ pocet: 3

b/ zameranie:

- karikatúra/humorná charakteristika,

- úvaha,

- úradný list.

PROCES

Vyucovanie slovenského jazyka v základnej škole z

stavia na tvorivosti a detskej hre,

na tvorení vlastného textu (hra s jazykom).

Zo

najcastejšie a veku primerané komunikacné situácie, ktoré sú ilustrované napr. na

príkladoch textov v ucebniciach, na videozáznamoch, precvicované formou

dramatizácie textov ci simulovania rozlicných situácií.

Zo

vždy v súvislosti s inými jazykovými javmi, pricom sa berie do úvahy hierarchia

jednotiek jazykového systému a jeho jednotlivých rovín. Rozlišuje sa centrum a

periféria jazykových javov. Skúma sa forma aj obsah jazykových jednotiek,

gramatických kategórií, popri synchrónii sa v odôvodnených prípadoch upozornuje aj

na diachróniu jazykových javov. Dôraz sa pritom kladie na tie jazykové roviny, ktoré

majú vyústenie v texte, t. j. na lexikálnu a syntaktickú rovinu. Posilnuje sa vyucovanie

recových prejavov, od reprodukcie textov sa postupne prechádza k tvorbe vlastných

textov. Precvicuje sa ústna podoba rôzne uplatnovaná v jednotlivých štýloch ci

žánroch.

V oblasti štylistického uplatnenia jazykových prostriedkov sa prechádza na

jazykovej a slohovej zložky

holého osvojovania si vedomostí o jazykových javoch sa tak prechádza k nácviku

uplatnenia preberaného jazykového javu v praktickej komunikácii. Žiaci získavajú

základné poznatky o súcinnosti slohových postupov a slohových útvarov. Pozornost

sa zameriava aj na štýly.

V oblasti jazykovej kultúry sa postupne prechádza od osvojovania si

pravopisnej normy k základom lexikálnej, morfologickej a syntaktickej normy a

poznatkov z dejín jazyka a jazykovedy.

poznatkov o primeranom štylistickom využívaní jednotlivých jazykových

prostriedkov.

Dôležitou zásadou vyucovania slovenského jazyka je, že sa nemá vyucovat metatext,

ale text patriaci k rozlicným štýlom, s uplatnením rozlicných slohových postupov a

jazykových

i mimojazykových prostriedkov (ciže ucivo má byt viazané na isté komunikacné

situácie).

Pri práci s textom sa žiaci k poznatkom o jednotlivých jazykových javoch a o

jazykovom systéme ako celku dopracúvajú metódou postupných krokov. Ucitel ich

vedie tak, aby sami vyclenili z textu skúmaný jav, odhalili jeho podstatné znaky, našli

súvislosti s inými jazykovými javmi, zaradili jazykový jav do jazykového systému.

Dalším krokom je tvorenie vlastného textu

s analyzovaným javom, cím sa žiaci ucia prakticky komunikovat a

používat preberané jazykové javy. Až potom nasledujú cvicenia na

zmechanizovanie hladania a používania preberaného javu v texte,

na urcovanie jeho základných charakteristík. Záver tvorí zhrnujúce poucenie o

preberanom jave, o jeho zaclenení do širšej skupiny jazykových javov formou

prehladných tabuliek, grafov ap..

Pri pouckách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o

pochopenie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu.

Pri osvojovaní si jednotlivých jazykových javov v ich bohatosti a vnútornej

diferencovanosti sa uplatnuje induktívna metóda, jednotlivé varianty sa ucia vždy na

pozadí invariantu.

Precvicovanie jazykovo-štylistických osobitostí sa odporúca uskutocnovat v rozsahu

žánrového vymedzenia v literatúre v danom

rocníku.

Vyucovanie slovenského jazyka je založené na

princípe

typoch textov, v následnom usúvztažnení, triedení a systematizovaní analyzovaných

javov, ktoré vedie k istému zovšeobecnenému poznatku o danom jave. Poucenie o

preberanom jave a jeho zaclenení do širšej skupiny javov sa môže robit formou

prehladných tabuliek, grafov ap.. Pri pouckách (definíciách, charakteristikách) nejde

o doslovné memorovanie, ale o chápanie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu. Dôležité je

precvicovanie poznaného jazykového javu, ktoré vyústuje do jazykovej praxe, ciže

žiaci sa ucia využívat poznaný a precvicený jazykový jav pri tvorení prvých

vlastných textov.

Vo vyucovaní sa uplatnuje princíp špirálovitosti a postupnosti, to znamená, že o

preberaných jazykových javoch sa postupne pridávajú dalšie poznatky, ktoré sa

rozširujú do hlbky.

Ucitel využíva rozlicné vyucovacie metódy (napr. heuristickú, analyticko-syntetickú

atd.) a rozmanité formy práce. Ich výber a použitie závisí od konkrétnych podmienok

pri rešpektovaní zásady primeranosti veku.

Významné miesto má samostatná práca žiakov s dôrazom na diferencovanost úloh a

individuálny prístup ucitela k žiakom. Dalej je to práca v dvojiciach ci skupinách,

ktorá má byt úcelná a má sa využívat funkcne. Je potrebné rozvíjat invenciu žiakov a

využívat ich hravost prostredníctvom didaktických hier.

Dôsledne sa uplatnuje zásada názornosti, pricom sa okrem textu v ucebnici ci v

pracovnom zošite, živého príkladu ucitela, názorných pomôcok a jazykových

príruciek využívajú akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál

(televízia, video). Ucitel využíva rozlicné typy úloh a cvicení, motivuje

žiakov v práci.

Rozsah a obsah domácich úloh má byt úcelný pri rešpektovaní zásady primeranosti

veku, aby žiak nepísal domácu úlohu dlhšie ako 20 minút. Obsahovo by mali byt

zamerané:

- v jazykovej zložke na tie javy, ktoré sú nárocné na vnímanie a je potrebné domáce

precvicenie,

- v slohu bud na prípravu jazykového materiálu a necistopisu (konceptu), alebo na

upravenie konceptu na cistopis.

Pri písaní diktátov sa dodržiavajú didaktické zásady diktovania. Dôležitá je ústna

analýza nedostatkov v diktáte. Je v právomoci ucitela rozhodnút, kolko nácvicných

diktátov bude predchádzat kontrolnému diktátu (aj aký typ nácvicného diktátu to

bude a akou formou sa bude realizovat).

Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím

žánrovo-tematického osnovania v literatúre s dôrazom na rozvoj komunikacných

zrucností žiakov. Výber tém sa ponecháva na ucitela, ktorý má možnost ucivo

aktualizovat a prispôsobovat podla vlastného uváženia.

Klasifikované slohové písomné práce sa píšu v škole a predchádza im písomná

príprava a práca s konceptom (odporúca sa používanie korektorských znaciek, ktoré

umožnujú efektívne využívat pracovný cas). Rovnako dôležitá je analýza nedostatkov

v písomnej práci, ktorá sa spravidla robí aj pri neklasifikovaných písomných prácach.

Pri ústnych jazykových prejavoch ucitel upozornuje na správnu výslovnost, na

správne slová/tvary slov, slovesné väzby, na štylistickú primeranost výberu

jazykových, parajazykových a extrajazykových prostriedkov.

Dôležitou súcastou vyucovacieho procesu je hodnotenie a klasifikácia vedomostí a

zrucností žiakov. Klasifikácia má

byt objektívna podla platných pokynov a zásad.

Na 2. stupni základnej školy sa hodnotí ovládanie ortoepickej, ortografickej,

pravopisnej, lexikálnej, morfologickej a ciastocne aj syntaktickej normy, dalej úroven

poznatkov z jednotlivých jazykových rovín a pohotovost pri práci

s jazykovými príruckami, praktické využívanie získaných poznatkov

o jazyku pri tvorbe vlastných textov a celková jazyková úroven

a kultivovanost jazykového prejavu žiaka v jeho písomnej i

ústnej podobe.

Pri žiakoch s poruchami písania (dysgrafia), cítania (dyslexia), výslovnosti (dyslália)

a s telesným postihnutím sa dodržiava špecifický prístup pri zadávaní domácich úloh,

pri písaní diktátov a slohových prác, pri hodnotení a klasifikácii. Slovenský jazyk je

úzko spätý s literatúrou, pretože využíva aj texty používané ako ukážky na hodinách

literatúry, kde je

vyjadrený vztah autora k jazyku. A naopak, pri vyucovaní literatúry sa pri analýze

literárneho diela môžu aplikovat poznatky z náuky o jazyku a štylistiky. Vyucovanie

slovenského jazyka je úzko späté s ostatnými

vyucovacími predmetmi, ktoré spolupôsobia pri vytváraní správnych jazykových

návykov, napr. hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, obcianska

výchova, ako aj ostatné spolocenskovedné predmety.

Vyucovanie slovenského jazyka najmä z hladiska výberu textov

je potrebné koordinovat s dejepisom, zemepisom a prírodopisom, ci matematikou,

fyzikou a chémiou.

Správne jazykové návyky zasa ulahcujú prácu na iných vyucovacích predmetoch,

skvalitnujú výchovno-vzdelávací proces ako celok.

Celkovo vyucovanie slovenského jazyka vedie k odhalovaniu základných funkcií

jazyka -

Prehlad o pocte kontrolných písomných prác







 

     



     







Poznámka:

Nácvicné diktáty (neklasifikované) sa píšu podla potreby. Nemusí íst o súvislé texty.

Môžu to byt slová, slovné spojenia, samostatné vety. Kontrolné diktáty

(klasifikované) sa píšu po prebratí daného uciva, na ktoré je diktát zameraný. Môže

íst o súvislý text alebo o samostatné vety. Na napísanie a analýzu kontrolného diktátu

sa odporúcajú 2 vyucovacie hodiny.

Nácvicné slohové práce (neklasifkované) sa píšu podla potreby. Kontrolné slohové

práce (klasifikované) sa píšu v škole, a to po prebratí daného uciva, na ktoré je

slohová práca zameraná. Neurcuje sa, v ktorom polroku má byt napísaná, lebo je to v

kompetencii vyucujúceho. V jednom mesiaci sa však nepripúšta písanie viac ako

jednej kontrolnej slohovej práce. Na prípravu, napísanie a analýzu kontrolnej slohovej

práce sa odporúcajú 3 vyucovacie hodiny.

L i t e r a t ú r a

CIELE

1. Teoretické východiská

Literatúra vedie k chápaniu multikultúrnych vztahov a súvislostí. Vytvára

intelektuálne predpoklady k chápaniu iných kultúr, rôznych systémov hodnôt,

morálnych a estetických kategórií. V tomto smere je založená na princípe plurality

názorov a tolerancie k iným názorom. Škola prostredníctvom aj cítania a literárnej

výchovy spoluvytvára základ komunikacných schopností. Pomáha formovat kultúrne

vztahy cloveka k ludom a svetu, pomáha vytvárat hodnotové postoje. Má pomáhat

chápat hmotnú a duchovnú kultúru národa a formovat literárne vedomie - vytváranie

osobnostného vztahu k literatúre, vzbudzovanie záujmu o nu, o knihy a o cítanie,

formovat etické a estetické cítenie. Prostredníctvom literatúry sa žiak ucí chápat svet,

v ktorom žije, a jeho casové podoby.

Vyucovanie literatúry (aj cítania) sa orientuje na pozitívnu motiváciu žiaka s

cielom vypestovat unho schopnost rozumiet estetickému obrazu sveta, uchovat si ho

v pamäti. Základný psychologický efekt novokoncipovanej literárnej výchovy je v

tom, že pozitívne formuje sebavedomie dietata, pretože mu sprostredkúva literatúru,

ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako clena ludskej spolocnosti, pozná jeho túžby,

vízie, problémy a akceptuje ich ako vážne a dôležité.

2. Estetická funkcia

Literatúra je špecifický druh zobrazenia a poznávania

sveta. Ponúka citatelovi nielen intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne

modely správania sa. Prostredníctvom básnického jazyka ponúka odkrývanie reálneho

sveta v jeho jedinecnosti i protireceniach a umožnuje mu ho vidiet nevšedne.

Cielom literatúry je viest žiakov k estetickému vnímaniu sveta, k spoznávaniu

jeho mnohoznacnosti, mnohostrannosti, otvorenosti pre ich vlastné riešenia, pre ich

vlastný prístup, pre ich vlastnú vnímavost a tvorivost - teda k spoznaniu jeho krásy.

V takomto prístupe je kódovaný aj etický rozmer estetickej funkcie cítania a literárnej

výchovy, pretože pochopením otvorenosti sveta je možné pestovat toleranciu u žiaka,

schopnost vypocut názor toho druhého i poznanie, že v literatúre tematizované

ludské situácie nie sú nicím iným než bohatou varietou rozmanitých ludských osudov

a ludských vztahov.

Vo vyucovaní literatúry dominuje chápanie umeleckej literatúry ako estetického

fenoménu, pricom estetickost vysvetluje ako nejednoznacné nastolovanie životných

situácií cloveka. Dieta žije vo svete rovnako ako dospelí, zdiela s nimi svet a dostáva

sa do rozmanitých situácií, v ktorých sa otvára množstvo potencionalít na riešenie.

Žánre intencionálnej (primárne pre dieta písanej) literatúry pre deti a mládež i

literatúry neintencionálnej (pre deti nepísanej, avšak nimi cítanej) tematizujú životné

situácie dietatu primeraným spôsobom. Pozornost žiaka je orientovaná práve na fakt,

že krása literatúry a zážitok z jej cítania vychádza z otvorenosti diela, z možností,

ktoré poskytuje pre fantáziu, pre také emócie, ako je strach o toho druhého

(princeznú, zajatého bojovníka), radost z vítazstva nad protivníkom, pocit

vykonaného hrdinského cinu, prežitie vlastnej zalúbenosti prostredníctvom príbehu

iného (literárnej postavy, lyrického subjektu).

Estetický rozmer (nelineárnost, nejednoznacnost, otvorenost pre tvorivost žiaka

- citatela) je súcastou vyucovania literatúry, a to práve akceptovaním principiálnej

otvorenosti diela, t.j. upozornením žiaka na to, že dielo môže interpretovat na základe

vlastného pochopenia, vlastného zážitku.

Cítanie a literárna výchova umožnuje žiakovi orientovat sa v systéme literatúry,

zoznamuje ho s faktom, že umelecká literatúra je jedným zo spôsobov estetického

spracovania sveta.

Estetická funkcia literatúry je naplnená pri rešpektovaní

nasledovných kritérií:

a) literatúra je zaujímavá, pocitovo i rozumovo prítažlivá, fascinuje, stavia na

zážitkovosti,

b) literatúra ucí premýšlat o dobre a zle, vytvára hodnotové kritériá,

c) literatúra inšpiruje v pozitívnom i negatívnom zmysle a vzbudzuje záujem o

cítanie umeleckých diel,

d) literatúra udržuje živé tradície a ucí zachovávat hodnoty minulých generácií,

f) literatúra formuje estetické, umelecké, kritické a sociálne myslenie,

g) literatúra pomáha poznat seba samého,

h) literatúra vedie k úvahám o zmysle života, o úlohe cloveka, o kráse, o

zodpovednosti, tolerancii a spolupatricnosti a pomáha hladat vlastné odpovede,

i) literatúra je v mnohom motívom nášho konania,

j) literatúra poskytuje prehlad o dielach, literárnych druhoch, žánroch a žánrových

formách, pripravuje žiaka na neskoršie vnímanie literárnohistorického procesu

základnými informáciami o autoroch a case vzniku literárnych diel.

3. Charakteristika chápania literatúry v základnej škole

Umelecká literatúra je len jedným z viacerých spôsobov tematizovania sveta i

jedným z viacerých typov ludskej tvorivosti. S týmito ostatnými spôsobmi a typmi

nestojí v ostrom konkurencnom vztahu, ale jestvuje medzi nimi komplementárny

vztah a vzájomná súhra odlišností. Preto treba výchovu k cítaniu a k literatúre spájat

aj s upozornovaním na tieto fakty.

Literatúra umožnuje transformovat literárne dielo do iných spôsobov umeleckého

zobrazovania - do filmu, televíznej ci rozhlasovej inscenácie, divadelnej hry alebo

videopríbehu. Takto koncipovaná literatúra vedie k poznaniu prepojenosti a doplnania

sa jednotlivých umeleckých druhov, umožnuje porovnávat, vedie k úsiliu spoznat

jednotlivé varianty toho istého a stimuluje záujem o kultúru.

Súcasne umožnuje spoznat aj proces vzniku literárneho diela, zoznamovat žiaka

s tým, že básne, rozprávky, divadelné hry písali a píšu spisovatelia, že rozprávky

dávno vymýšlali ludia, ktorých nepoznáme a že ich pre nás sprístupnili zberatelia.

4. Výchovné a didaktické ciele

Cielom vyucovania literatúry v základnej škole je zoznámit žiakov so súborom

diel slovenskej i svetovej literatúry, ktorá svojou štruktúrou i spôsobom tematizácie

sveta zodpovedá dosiahnutému stupnu psychického i fyzického vývinu žiakov.

Literatúra vedie žiakov od základnej gramotnosti k získaniu citatelských návykov

a okrem orientácie na knihu aj k pozitívnemu prijímaniu kultúry.

Literárna na 2. stupni vedie žiakov k získavaniu pozitívneho vztahu k literatúre i

kultúre s cielom vzbudit v nich záujem o cítanie.

Cielom vyucovania literatúry je preto pochopenie umeleckej literatúry ako

nejednoznacného, otvoreného (pre fantáziu, vlastný prístup i pre odmietnutie)

pohladu na svet, resp. jeho zobrazenia.

Pri naplnaní výchovných cielov sú rešpektované tieto výchovné zásady:

a) pluralita ideí - rozdielnost, rôznorodost ludského myslenia, b) humanizácia, etické

princípy,

c) formovanie národného vedomia žiakov prostredníctvom národnej literatúry,

d) demokratické chápanie kultúry a literatúry - rozdielnost chápania hodnôt a

vztahov,

f) formovanie kultúrneho a literárneho vedomia vztahov,

g) formovanie estetického a mravného cítenia,

h) historické súvislosti.

Didaktické ciele sú orientované na cinnosti žiakov, ktoré tvoria predpoklad pre

príjem literárneho textu - citatelskú zrucnost, pochopenie a porozumenie cítaného

textu v podobe primeranej veku žiaka. Súcasne sa však prezentuje aj systém

vedomostí o literatúre - základné identifikacné znaky druhov a žánrov a elementárne

charakteristiky literatúry ako umeleckého druhu.

Na zabezpecenie didaktických cielov vo vyucovacom procese je potrebné

dodržiavat a aplikovat tieto didaktické zásady:

a) názornost a primeranost,

b) komunikatívna funkcia,

c) rozvoj intelektuálnych schopností,

d) porozumenie a poznávanie,

e) vecná a kritická analýza,

f) logické myslenie a myslenie v súvislostiach,

g) rozvoj schopností a zrucností:

- rozvoj cítania - uvedomelého,

- estetického,

- umelecký prednes,

- cítanie ilustrácií,

- práca s knihou, literárnymi slovníkmi a náucnou literatúrou,

- chápanie vztahov literatúry a ostatných foriem umenia,

- práca s poznámkovým aparátom, pracovným zošitom, bibliografiou, orientácia

v knižnici,

- literárnohistorické súvislosti,

- rozdielnost literárneho vývinu, formovanie národnej literatúry,

- klasifikácia literárnych faktov, ich usporiadanie a prezentácia,

- ústne a písomné vyjadrovanie o precítanom diele, samostatné zápisy a

poznámky,

- vystúpenie pred triedou so svojou interpretáciou.

Špecifické ciele literárnej výchovy na 2. stupni

Výchovno-vzdelávacie ciele sú formulované rámcovo. Aplikujú sa v každom

rocníku, pricom sa rešpektujú ontogenetické zvláštnosti žiakov.

Realizáciu výchovno-vzdelávacích cielov vo vyucovacom procese je potrebné

zabezpecit prostredníctvom nasledovných postupov:

a/ cítaním literárnych ukážok,

b/ nácvikom rôznych spôsobov cítania - zážitkové, informacné, rýchle,

vyhladávanie klúcových slov,

c/ diskusiou o literárnom diele, jeho hodnotením, vytváraním vlastných názorov,

d/ rozprávaním obsahu,

e/ analýzou deja a konania postáv,

f/ analýzou foriem a metód zobrazovania, literárnych a jazykových prostriedkov,

g/ vytváraním zápisov - osnova, kartotéka,

h/ dotváraním obsahu na základe vlastnej fantázie,

ch/"cítaním" ilustrácií - ich hodnotenie, dotváranie, vytváranie vlastných

ilustrácií,

i/ dramatizáciou,

j/ využívaním dychových cvicení,

k/ orientáciou v knižnici - vyhladávanie diel toho istého autora alebo hladanie

diel a autorov na základe žánru ci tém,

l/ interpretáciou (porovnávaním a hodnotením) literárneho diela adaptovaného

vo filme, vo výtvarnom diele, v televízii a videu.

OBSAH

Literatúra je integrálnou súcastou vyucovania materinského jazyka v základnej

škole. Fenomén integrácie je ponímaný ako metodický fenomén, podmienený

konkrétnou situáciou ucitela a vyucovacieho procesu.

Na 2. stupni je možné integrovat vyucovanie literatúry do spolocného celku s

jazykovou a slohovou zložkou. Casovú dotáciu jazykovej, slohovej i literárnej zložky

je možné modifikovat individuálne pri rešpektovaní celorocnej casovej dotácie pre

literárnu zložku.

Z hladiska obsahového zamerania sú osnovy koncipované podla tematických

celkov, v ktorých sú proporcionálne zastúpené lyrické, epické i dramatické druhy a

žánre, tematicky zamerané na príslušnú vekovú kategóriu so záberom na autorov a

diela slovenskej a svetovej literatúry. Súcasne je na príslušné druhy a žánre zameraná

aj literárna teória.

Pri tematických celkoch sa neuvádza casová dotácia. Je v kompetencii ucitela

urcovat a upravovat si dotáciu hodín podla podmienok v danej triede.

Ucebné osnovy sú rámcové, obsahujú základné ucivo daného rocníka. V rámci

casovej dotácie sa uvádza iba týždenný pocet hodín a rocný pocet hodín:

Rocník: 5. 6. 7. 8. 9.

Pocet hodín týždenne: 2 2 1,5 1,5 2

Pocet hodín rocne: 66 66 49,5 49,5 66

Na 1. stupni je tematicko-žánrové osnovanie uciva, ktoré umožnuje

vnútropredmetovú, umeleckú a viacpredmetovú integráciu.

Na 2. stupni je druhovo-žánrové a tematické osnovanie, pricom jednotliví autori

ani ich diela by sa nemali žiakom vnucovat. Zásadou výberu autora a diela je overený

prirodzený záujem citatela.

Skúsenosti žiaka vstupujúceho na 2. stupen sa opierajú o druhovo-žánrové

kritériá. Práve ony tvoria základný usporiadajúci princíp diel, ktoré sú obsahom

cítania a literárnej výchovy. Súcasne sa však aj precizujú schopnosti chronologického

(casového) rozlišovania javov.

Na 2. stupni ZŠ sa zacína s prípravou na literárnohistorické vnímanie systému

umeleckej literatúry.

Literárnohistorický rozmer obsahu literárnej výchovy je uplatnený na úrovni, na

ktorej sa žiaci základnej školy pohybujú,

na ktorej literatúru vnímajú a vyberajú si z nej.

Obsahom vyucovania literatúry je súbor umeleckých ukážok a diel zo slovenskej

a svetovej literatúry, ktorý zodpovedá ontogenetickým možnostiam žiakov - citatelov.

Dôraz pri výbere ukážok sa kladie na národnú literatúru. Východiskom usporiadania a

clenenia súboru je fakt, že orientacnými bodmi pre "pohyb" dietata na "území"

literatúry sú signály, vyrastajúce priamo z literárnych textov, signály, ktoré mu

umožnujú diferencovat medzi poéziou a prózou, riekankou a baladou, rozprávkou a

poviedkou zo života súcasných detí.

Pri koncipovaní obsahu literatúry (aj cítania) sú v záujme vytvorenia vztahu

dietata - žiaka k literatúre ponúkané žánre literatúry, ktoré sú mu blízke. V oblasti

literárnej teórie sa kladie dôraz na minimálne rozlišovacie znaky - charakteristiky,

podla ktorých sa dieta môže vo "svojej" literatúre orientovat, rozlišovat jeden typ

textu od druhého a vyberat si v literárnej produkcii. V oblasti literárnej histórie sa

postupuje tak, aby žiak mal možnost spoznat tvorcov, ktorí mu túto zaujímavú a

zrozumitelnú literatúru písali a píšu.

Výber ukážok i celých diel je založený na dôslednom rešpektovaní kritéria

primeranosti veku(ontogenetických možností dietata) textov i spôsobov narábania s

nimi a súcasne na dôslednom rešpektovaní tých poznatkov, ktoré o literatúre pre deti a

mládež a o detskom citatelovi získala literárna veda, estetika, psychológia, etika i

pedagogika.

Literárna výchova tak isto poskytuje literárnohistorické fakty - prehlady o

autoroch textov v jednotlivých žánroch, casové podoby žánrov (ich literárnohistorický

príbeh) a základné poznatky o iných druhoch umenia (divadlo, film, rozhlasová a

televízna tvorba, videotvorba ap.).

Piaty rocník základnej školy je chápaný ako organický prechod z mladšieho

citatelského veku do stredného citatelského veku, comu zodpovedá aj obsah

vyucovania literatúry v 5. rocníku.

Novokoncipovaný obsah vyucovania literatúry predpokladá zmenu práce ucitela,

zvyšuje nároky na jeho samostatnost a tvorivost. Vo vyucovacom procese má ucitel

p o v i n n e

- rocnú casovú dotáciu - povinný pocet hodín,

- tematické okruhy - žánre, ktoré treba prebrat v príslušnom rocníku (základnú

ponuku tvoria texty zaradené do ucebnice),

- ciele, ktoré treba vo vyucovaní dosiahnut (to zn. vymedzenie základného

uciva).

Podla vlastného uváženia s ohladom na podmienky danej triedy si ucitel

r á

- diela a autorov v príslušnom tematickom okruhu (ucitel sa má orientovat aj na

autorov regiónu),

- spolocnú mimocítankovú literatúru (po dohode so žiakmi) zo širšej ponuky,

ktorá sa uvedie v metodickej prírucke alebo v odborných casopisoch,

- formy a metódy dosahovania cielov,

- štruktúru a spôsob plánovania (možnost vyucovania v blokoch, volnost

rozvrhovania v rámci vyucovania slovenského jazyka a literatúry ako celku).

Ucitelovi sa

- pracovné zošity,

- pre literárnu výchovu vytvorené ucebné pomôcky (obrazové súbory, zvukové

nahrávky, videokazety atd.),

- slovníky, encyklopédie, literárne casopisy.

Na spolocné mimocítankové cítanie sa odporúca precítat v rocníku 2-3 knihy

podla výberu žiakov a ucitela. Prednesom 3 - 5 básní, kratších prozaických alebo

dramatických úryvkov majú žiaci vyjadrit pochopenie obsahu a estetickej pôsobivosti

textu.

PREHLAD TEMATICKÝCH CELKOV

5. r o c n í k

(2 hodiny týždenne, 66 hodín rocne)

Tematické celky:

1.

- poézia nonsensu.

2.

príslovie.

3.

- rozprávka iných kultúr (indiánska, orientálna), - autorská - domáca, svetová,

- povest,

- báj (mýtus),

- legenda - biblický príbeh, modlitba,

- príbehy zo života detí.

4.

5.

- rozhlasová rozprávka.

6.

Pojmy:

ludová slovesnost, ludová piesen (druhy), rytmus, verš, strofa, povest, rozprávka -

carodejná, realistická, komická, ludová, autorská, mýtus, legenda, hádanka, príslovie,

porekadlo, nonsens, humor, divadelná hra, bábková hra, animácia

6. r o c n í k

(2 hodiny týždenne, 66 hodín rocne)

Tematické celky:

1.

- detská lyrika,

- detská populárna piesen.

2.

- povest, historická poviedka,

- vedecko-fantastická poviedka,

- príbehy zo života detí,

- príbehy zo života v prírode,

- detská detektívna literatúra.

3.

4.

- filmová tvorba pre deti,

- rozhlasová hra pre deti.

Pojmy:

literárne druhy - lyrika, epika, dráma (poézia, próza), žáner, balada, bájka, povest,

poviedka, historický žáner, sci-fi, film, televízia, herec, komik

7. r o c n í k

(2 hodiny týždenne, 66 hodín rocne - 2., 3. variant)

(1,5 hodiny týždenne, 49,5 hodín rocne - 1. variant)

Tematické celky:

1.

- primeraná veku lyrika a epika,

- texty populárnej piesne.

2.

- western, robinsonáda, dievcenský román,

- biografický román,

- detektívna literatúra,

- novely a romány zo života detí.

3.

4.

- televízna hra pre deti a mládež,

- filmová tvorba pre deti a mládež,

- rozhlasová hra pre mládež.

Pojmy:

novela, román, detektívka, western, anekdota, aforizmus, strofa, rým, druhy rýmu,

metafora, relácia

8. r o c n í k

(1,5 hodiny týždenne, 49,5 hodín rocne)

Tematické celky:

1.

- texty populárnej piesne,

- aforizmus.

2.

- dobrodružný román, vedecko-fantastický román,

- denník,

- paródia.

3.

vedecko-populárna literatúra.

4.

- film - televízia - video,

- computerová hra založená na epickom príbehu.

Pojmy:

aforizmus, lúbostná poézia, denník, kompozícia, rozprávac - autor, autorská rec,

citatel (divák, posluchác), základné básnické figúry, metonymia, encyklopédia,

muzikál

9. r o c n í k

(2 hodiny týždenne, 66 hodín rocne)

Tematické celky:

1.

- óda, sonet,

- texty populárnej piesne,

- záverecné zhrnutie a usústavnenie obsahu tematického celku.

2.

- historický román, vedecko-fantastický román,

- reportáž,

- záverecné zhrnutie a usústavnenie obsahu tematického celku.

3.

techniky, náucný slovník, encyklopédia,

- esej,

- záverecné zhrnutie a usústavnenie obsahu tematického celku.

4.

- záverecné zhrnutie a usústavnenie obsahu tematického celku.

Pojmy:

umelecká literatúra, národná literatúra, svetová literatúra,

populárna literatúra, umelecko-náucná literatúra, literatúra

faktu, tragédia, komédia, inscenácia, dramaturgia, scenár, dialóg, monológ, réžia,

scéna, scénograf, javisko, kamera, záber, detail, koláž, montáž, reflexívna lyrika,

spolocenská lyrika, óda, sonet, reportáž, esej

PROCES

Vyucovanie literatúry je založené na zásade primeranosti veku obsahu vyucovania,

cím sa vytvárajú predpoklady pre aktivizáciu žiaka na hodine, jeho pozitívnu

motiváciu vo vztahu k predmetu

vyucovania i k zobrazovanému svetu.

Ak sa na 1. stupni základnej školy vyucovanie literatúry orientovalo na

mechanizmus neúmyselného ucenia, tak na 2. stupni prechádza špirálovite k

osnovaniu literárnoteoretických pojmov a základov literárneho vzdelania (od regiónu

k národnej a inonárodnej literatúre).

Základom vyucovania literatúry je komunikatívno-poznávací a zážitkový model

vyucovania s možnostou integrácie:

- vnútropredmetovej,

- umeleckej (hudobná výchova, výtvarná výchova, ...),

- viacpredmetovej (matematika, zemepis, dejepis, ...).

Východiskom literárneho vzdelania a literárnej výchovy je literárny text (cítanka),

mimocítanková literatúra, casopisy. Ucitel však orientuje žiakov aj na auditívne a

vizuálne druhy umenia.

Dôležité je uplatnovanie zážitkových modelov osvojovania si literárneho textu

(tvorivá dramatika, hry, prepojenost na iné druhy umenia ap.).

Kedže literatúra v sebe obsahuje aj esteticko-výchovné zameranie, ktorého

súcastou sú interpretacné a vyjadrovacie schopnosti a hodnotiace súdy, ucitel vedie

žiaka k tomu, aby na základe vlastného zážitku a pochopenia obsahu a formy vyslovil

vlastný názor. Na jeho vytváranie je potrebná aj istá suma vedomostí z literárnej

teórie, ktorú si žiak osvojuje ako súcast obsahu. Významnou zložkou vyucovacieho

procesu je aktualizácia poznatkov o literatúre na základe externých kultúrnych

podnetov - publikovanie nového diela v recipovanej literatúre, výstavy ilustrácií,

besedy s autormi, porovnávanie adaptácií diela s dielom samým.

Vyucovanie literatúry smeruje k poznaniu, že literatúra je zaujímavá, a preto, aby

sa žiak s jej obsahom mohol zoznámit, má vediet dobre cítat. Súcasne žiak spoznáva,

že o precítanom možno zaujímavo rozprávat, že každé rozprávanie o tom istom diele

môže byt iné, že sa mu text môže, ale aj nemusí pácit.

Ucitel zoznamuje žiakov aj s výrobným procesom knihy, s cestou, ktorú dielo

prejde od spisovatela až k citatelovi, so systémom tvorby vlastnej knižnice žiaka, s

knižnicným systémom. A konecne vedie žiakov k vlastným literárnym pokusom.

Zmena výchovných a didaktických cielov a rešpektovanie príslušných a vhodných

výchovných a didaktických princípov a zásad, ako aj posilnenie estetickej funkcie

cítania a literárnej výchovy v základnej škole vyžaduje zásadným spôsobom zmenit

vyucovanie literatúry.

Je potrebné inovovat metodické postupy pri realizácii výchovno-vzdelávacích

cielov vo vyucovacom procese. Vyucovanie literatúry má rešpektovat osobnost a

individualitu žiaka, jeho záujmy, životnú filozofiu i hodnotovú orientáciu, ale aj

psychologické predpoklady a danosti a jedine na základe ich poznania a uznávania sa

volia metodické postupy a formy oboznamovania s literatúrou. Najdôležitejšia v

tomto smere je motivacná funkcia literatúry, teda aby žiak získal k nej pozitívny

vztah, aby sa jej zacal pravidelne venovat, aby sústavne a rád cítal, chodil do

knižnice alebo si kupoval knižky sám.

Súcasne na každej hodine ucitel motivuje žiakov k estetické- mu precíteniu

pocutého ci precítaného textu, k umeleckému zážitku z literatúry a až potom vedie

žiakov k aplikácii poznatkov. Metodické postupy by preto pri transformácii

výchovných, didaktických a estetických cielov mali prihliadat na tieto formálne

znaky metodického prístupu:

a) precítanie textu s porozumením,

b) precítenie precítaného (pocutého) obsahu,

c) uvedomenie si zmyslu obsahu,

d) pokus o reprodukovanie citatelského zážitku,

e) aplikácia a využitie osvojených vedomostí,

d) analýza - rozbor literárneho diela nasmerovaný na prehlbenie citatelských

zážitkov,

e) syntéza - porovnanie prvkov v diele,

- porovnanie diel,

- vyvodenie vztahov, súvislostí, generalizácia a rozlišovanie,

f) hodnotenie - posudzovanie podla vlastných kritérií, interpretácia, hodnotové

kategórie a rebrícky.

Uskutocnenie naznacených krokov sa zabezpecuje prostredníctvom rôznych

foriem: ucit sa pocúvat; skúmat slová a významy, ich konfrontácia so skutocnostou;

analýza a kritické hodnotenie rôznych textov; analýza vlastných tvrdení i tvrdení

druhých; rôzne formy cítania (rýchlo a správne, rôznymi spôsobmi, informatívne

cítanie, zážitkové cítanie); ucit sa klást otázky, vysvetlovat, argumentovat vlastný

názor; rozvoj výslovnosti; dramatizácia literárnych diel; prednes a pod.

Pri realizácii novej koncepcie literárnej výchovy majú významnú úlohu aj

inovované základné ucebné pomôcky. Do základného vybavenia žiaka by mali patrit

okrem ucebníc aj pracovné listy a antológie. Ucitel by mal mat k dispozícii úcelovo

vyrobené video a audiokazety obsahovo zamerané na jednotlivé rocníky.

Je potrebné zmenit aj doterajší tradicný spôsob hodnotenia žiakov na hodinách

literatúry. Estetický zážitok je príliš individuálny fenomén, aby bolo možné

objektívne ho hodnotit - urcovat jeho kvalitu prostredníctvom stupnice známok ci

bodov.

V literatúre je možné hodnotit citatelskú aktivitu žiaka, schopnost orientovat sa v

umeleckej literatúre (vyberat si z nej), nadobudnutné poznatky, ktoré tento výber

ulahcujú (schopnost identifikovat umelecký druh a žáner i poznat cast autorov

"svojej" literatúry), schopnost interpretovat obsah precítaného (písomne i ústne). Je

to tá cast literárnej výchovy a literárneho vzdelávania, ktorú možno objektivizovat aj

v podobe známky, ale súcasne prítomné pocity, zážitky, emócie sú u každého žiaka

iné, autentické, preto aj tažko hodnotitelné.

Vyucovanie literatúry v základnej škole postupne prechádza od tradicného

skúšania - memorovania poznatkov o literatúre a autoroch k využívaniu rozhovoru,

citatelskej besedy, rôznych foriem didaktických hier, ktoré môžu poskytovat

zasvätené informácie o ponúkaných knihách, na pôsobenie žiakov v školských

knižniciach, na pokusy o dramatizáciu precítaného, na rozhovor o rozdieloch medzi

knihou a jej filmovou podobou, na spolocné zoznamovanie sa s textami populárnej

piesne ap.. Preto je potrebná aj zmena metód a spôsobov hodnotenia žiakov na

hodinách cítania a literárnej výchovy.

Klasifikácia literatúry má vychádzat z prioritného postavenia estetickej funkcie jej

obsahu. Najvhodnejším spôsobom klasifikácie sa javí kombinované klasifikovanie:

- prostredníctvom známky sa klasifikuje úroven zvládnutia problematiky žánru,

- slovne sa hodnotia citatelské schopnosti a zrucnosti, schopnost interpretovania,

hodnotové cinitele i estetické vnímanie (slovné hodnotenie je súcastou

klasifikovania známkou).

Literatúra ako zložka ucebného predmetu je úzko spätá s cielmi jazykovej a

slohovej zložky z hladiska foriem, využívania literárnych textov (ukážok) pri

vyucovaní jazykovej a slohovej zložky, ale aj aplikácia poznatkov z gramatiky a

štylistiky pri rozbore literárneho diela.

Vyucovanie literatúry je späté aj s ostatnými vyucovacími predmetmi, preto je

potrebné vytvárat obsahové i formálne prepojenia obsahu, metód a foriem

vyucovania literatúry, najmä s estetickými a výchovnými predmetmi - výtvarnou

výchovou, hudobnou výchovou a etickou výchovou. Súcasne je možné vytvárat

podmienky pre spájanie hodín hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy, etickej výchovy

a literatúry do tzv. integrovaných hodín. Z hladiska výberu ukážok je potrebná

koordinácia najmä s dejepisom (využívanie dejepisných cítaniek), ale aj s inými

spolocenskovednými predmetmi.

Vyucovanie literatúry je prezentované ako vyucovanie estetického a kultúrneho

artefaktu, ktorý plní aj výchovnú funkciu. Získané citatelské zrucnosti a návyky

tvoria predpoklady pre dalšie literárne vzdelávanie.